Rozhovor so Zdenkou Jakešovou

Článok bol aktualizovaný 26.6.2017

1.Zdenka, rád by som sa vrátil do Tvojho detstva. Bola malá Zdenka cestovateľka? 🙂 Pamätáš si na nejaký moment, cestovateľský zážitok (napríklad s rodičmi), ktorý Ti utkvel v pamäti a bol zárodkom Tvojich súčasných aktivít?

V rodine žiadnych dobrodruhov a vášnivých cestovateľov nemáme, pamätám si však ako sme šli ako rodina prvýkrát k moru. Bolo to samozrejme Chorvátsko, písal sa myslím rok 1997 a ja som nemohla pár dní pred cestou spávať. Nie je to však tak, že by som bola od detstva vášnivou cestovateľkou, ktorá namiesto detských knižiek zbiera cestopisy a pýta sa starších ľudí na ich cestovateľské zážitky. To všetko sa vyvinulo časom, videla som kúsok sveta a potom som už chcela  vidieť a spoznať viac a viac.

„Cestovanie otvára dvere, cestovanie nám ukazuje, že

žiť sa dá aj inak-zaujímavejšie, lepšie, krajšie…“

2.V jednom rozhovore som sa dočítal, že si bola akýsi „bojko“ a odvaha Ti k cestovaniu chýbala. Ako sa teda začala Tvoja cesta spoznávania sveta?

Aby som to upresnila, chýbala mi odvaha vybrať sa s batohom na druhý koniec sveta, nevedieť čo ma čaká a zložiť si hlavu, kde sa podarí… Tá mi však chýba aj teraz, túto kapitolu som už v sebe preto uzatvorila, nie som proste dobrodruh a basta. Pri cestovaní potrebujem mať svoj komfort. A ak ho mám, som zvedavá a „žhavá“  spoznávať každý krásny skrytý kút našej Zeme.

Zdenka Jakešová – Florencia

3.Aké boli Tvoje prvé pocity, keď si zakúsila veľký svet, mimo našu krajinu – bez rodiny?

Hahaaa…prvou skúškou odvahy bola 4-mesačná cesta do Ázie. Ja, jedináčik rozmaznávaný, zvyknutý na komfort v rodičovskom hniezde som zrazu stála na letisku, pred sebou mala 3 lety a prestupy na obrovských letiskách, 16 hodinovú cestu…smrť v očiach 🙂 Ale potom som vystúpila na thajskej pôde, ovoňala ten exotický vzduch, ochutnala prvé pad thai, užívala si to divadlo v podobe úplne odlišného životného rytmu na aký som bola zvyknutá na Slovensku a bola som jasná. A viete čo je na cestovaní v 21.storočí podľa mňa úžasné? Že môžete byť, i keď len online, kedykoľvek so svojimi blízkymi a tá vzdialenosť medzi vami sa vtedy akosi stráca.

4.Mňa osobne pri cestovaní často zajímajú ľudia, ich myslenie, spôsob života. Pre Slováka to je dobrá škola. Zistí, že žiť sa dá aj s ľahkosťou, úsmevom. Ako si to vnímala pri Tvojich prvých cestách Ty?

Som na tom rovnako. Som cestovateľ, ktorý plnými dúškami vstrebáva práve tú jedinečnosť každej kultúry, tie odlišnosti, a beriem si so sebou to pekné, inšpiratívne a dobré, na negatívne zážitky a pocity veľmi rýchlo zabudnem, veď ani my Slováci nie sme dokonalí 🙂

Zdenka Jakešová – Toskánsko

„Musela som byť v minulom živote Talianka, inak to nevidím.“

5.Pred časom sme s manželkou narazili na článok, kde sme sa dočítali, že ľudia, ktorí pravidelne cestujú sú úspešnejší, sebavedomejší, viac si veria, získavajú obrovské skúsenosti. Keď sa vrátiš do čias, keď si žila na Slovensku a teraz žijúca v Toskánsku, ako to hodnotíš?

To sa nedá porovnať! Cestovaním človek získava neskutočné množstvo nových informácií ak  je vnímavý a necestuje len kvôli novým fotkám na Instagrame 🙂 Cestovanie otvára dvere, cestovanie nám ukazuje, že žiť sa dá aj inak-zaujímavejšie, lepšie, krajšie, cestovanie inšpiruje a motivuje. Veď najlepšie tuzemské projekty vyšli od ľudí, ktorí poznajú svet a ktorých svet inšpiroval.

6.Už som načrtol Toskánsko. Kedy „preskočila iskra“ medzi Tebou a Toskánskom?

Bolo to presne pred 4 rokmi, keď sme sa prvýkrát stretli zoči-voči. Bola to láska na prvý pohľad. Nie však láska povrchná, prchavá…láska, ktorá naberá na obrátkach a ktorá je každým dňom pevnejšia 🙂

7.Jedna strana mince je Toskánsko, druhá strana mince je Taliansko samotné. Viem že ho máš slušne precestované. Tá láska k Taliansku je evidentná. Skús mi popísať TOP 5 čo si si najviac zamilovala.

Musela som byť v minulom živote Talianka, inak to nevidím. Domáci, i keď ma nepoznajú, sa mi automaticky prihovárajú po taliansky a ani na chvíľu nezapochybujú, že by som mohla byť len turistka. Bože, toto je ťažká úloha…ok, skúsim teda…

1. Ľudia, ktorí sú vášniví a prejavujú otvorene svoje city a pocity, dokážu kedykoľvek nezištne pomôcť a nečakajú za to nič, vážia si rodinu a vzťahy všeobecne a pestujú si ich (nielen o tom hovoria), ľudia milujúci život so všetkými peknými aj menej peknými súčasťami, ľudia, ktorí majú na háku a nič ich len tak ľahko nerozhádže (ako to dokážu s toľkým temperamentom?)

2. Najlepšie jedlo na svete.

3. Krajina akoby vystrihnutá z rozprávkových kníh.

4. Taliančina, ktorá znie ako romantické vyznanie.

5. A to, že si k dobrému obedu, či pri príjemnom stretnutí s priateľmi môžete dať pohár-dva vínka a je to v rámci zákona.

„V oblasti cestovného ruchu chýba individuálny prístup k zákazníkovi.“

8.Pri našom nedávnom rozhovore sme hovorili o Sardínii. Sardínia je zaradená do 5 modrých zón na svete, kde sa ľudia dožívajú dlhého veku. Je to z dôvodu krásy krajiny, stravy, spôsobu myslenia… Súhlasíš?

Súhlasím a už dlho hovorím, že na slovenských školách by sa mal vyučovať a deťom vštepovať práve ten pohľad na svet, umenie radovať sa z maličkostí a neriešiť tisíc zbytočností denne. Nezávidieť, ale úspech iným dopriať a nechať sa ním motivovať, a hlavne schopnosť užívať si toho krátkeho času, ktorý tu trávime. To je tajomstvom Talianov, tajomstvo „la dolce vita“.

Taliansko = Výborné jedlo

9.Poďme teraz k Tvojej podnikateľskej činnosti. Môžeš nám popísať v čom je koncept Tvojej cestovnej kancelárie odlišný od tých štandardných „cestoviek“?

Na základe mojich bohatých cestovateľských skúseností som zistila, že na Slovensku i v Čechách nájdeme takmer rovnakú ponuku cestovných kancelárií s podobným konceptom, programom a tipmi na výlety a je v podstate jedno, pre ktorú z nich sa rozhodneme. V oblasti cestovného ruchu chýba individuálny prístup k zákazníkovi, sprostredkovanie autentickej atmosféry miesta a netradičných zážitkov šitých na mieru, ktoré nenájdete v žiadnych bedekroch a itinerároch cestovných kancelárií a ktorú dokáže vyjadriť a sprostredkovať len človek dlhodobo žijúci v danej krajine, milujúci jej kultúru, tradície a všetko čo krajina ponúka.

10.Spomínaš si na nejakú špeciálnu požiadavku?

Pamätám, a nebola len jedna, ale tie nie sú zrovna publikovateľné :)))

11.A aké sú svadby v Toskánsku 🙂 ?

Noooo….Svadby sú všeobecne krásnou udalosťou, ale ak sa spojí krása krajiny a tá neopakovateľná atmosféra vládnúca v Toskánsku, svadby tu sú vždy rozprávkové 🙂

Kurz varenia – výsledok

12.Kurzy varenia. Kedy Ťa napadla táto myšlienka a ako sa Ti podarilo zlákať veľké kuchárske esá na tieto kurzy?

Impulzom boli dva faktory. Veľa našich hostí nehovorí anglicky či taliansky, avšak milujú Toskánsko a sú veľkí gurmáni, ale takýto pobyt by si v inom ako svojom rodnom jazyku nevedeli vychutnať . A esá ako si ich nazval, s ktorými sme gurmánske pobyty vytvorili sú osoby, ktoré som sama obdivovala a obdivujem a takto som mala príležitosť ich nielenže stretnúť, ale s nimi aj spolupracovať, čo si veľmi vážim.

Kurz varenia 2016 – Martin Záhumenský

Kurz varenia 2016 – Emanuele Ridi

13.Mnohým si dopomohla k splneniu sna práve návštevou Toskánska a sama ten svoj sen žiješ. Tak nám prezraď aké to je – žiť svoj sen 🙂 ?

Poviem ti, čo je na tom to smutné. Aj keď sa človek akokoľvek snaží, ľahko si na to krásne zvykne a berie to ako samozrejmosť. Preto potom občas príde sled nepríjemných udalostí, aby sme si uvedomili ako dobre sa máme a aby sme si to vážili.

14.Zdenka, Tvoja práca je o každodennom kontakte s ľuďmi, ich požiadavkami. Ak sa dostaví únava, čo Ti pomáha prekonať ju a ísť ďalej?

Poobedňajší „šlofík“, deň pre seba na peknom mieste a príjemná energia z hostí, ktorí sem cestujú a ktorí ma svojou radosťou dobýjajú.

Zdenka Jakešová – relax

15.Keď som Ti daroval moju knihu, veľmi si sa potešila a povedala si mi, že čítaš motivačné knihy. Keby si mala vybrať 3 knihy, ktoré by si odporučila. Knihy, ktoré Ťa naozaj oslovili a sú pre Teba pamätné.

Uh, moja pamäť je v tomto smere nič moc. Ale dajme tomu Božena Němcová – „Babička“ (Asi dosť netradičné, ale mám ju v sebe od prvého prečítania), Don Miquel Ruiz – „Štyri dohody“ a „Ovládněte  svůj mozek“ od Libora Činku.

16.Taliansko som navštívil viackrát a príde mi, že oni pozitívne myslenie dokonale žijú. Stretávaš sa v Taliansku vôbec s týmto pojmom, čítajú sa tam podobné knihy?

Vieš, že ani nie. Zdá sa mi, že na Slovensku je preto toľko „motivátorov“, lebo ľudia potrebujú nakopnúť dobrým smerom. Tu je to akosi v ľuďoch prirodzene, Taliani potrebujú nakopnúť len k väčším výkonom 🙂

17.Posledná otázka je pre všetky rozhovory rovnaká. Posolstvo pre čitateľov www.pozitivnemysliet.sk

Prichádza obdobie, kedy sa každý z nás zastaví a rekapituluje nielen uplynulých 365 dní, ale svoj život ako taký. Čas, kedy si človek uvedomí, čo sú podstatné veci v našom živote, čas, kedy si  zaspomíname na ľudí, ktorí do našich životov vstúpili, i tých, ktorí z nich odišli. Čas, kedy sme na seba milší, a naše srdcia sú otvorenejšie. Ja by som si priala, aby takýto pocit v nás vydržal nielen v posledné dni starého roka, ale aj po celý ďalší. Aby sme robili viac pre seba i druhých, aby sme viac milovali, viac dávali. Aby sme sa nestarali len o to, „čo keby“, ale začali si svoje sny aj plniť.

Ďakujem. 🙂

Viac informácii nájdete na:

www.siitaly.eu

www.facebook.com/sitoskansko

Miroslav Zaťko a Zdenka Jakešová