Rozhovor s Michaelou Pribilincovou

Článok bol aktualizovaný 27.3.2017

1.Miška, skôr než sa dostaneme k pozitívnym rozprávkam, začneme s tou druhou časťou – „rozprávky“. Aké si bola dieťa Ty? Mala si nejakú obľúbená rozprávka?

Ja som bola vždy veselé dieťa. Do troch rokov som bola pokojné a spokojné dieťa, pozorovala som okolitý svet, nemala som potrebu chodiť ani rozprávať. Potom som to všetko dobehla. Zbožňovala som lozenie po stromoch, chodenie po potoku, skrývanie sa v senníku, keďže moje víkendy a prázdniny boli u starkej na dedine.

Z rozprávok som mala rada Včielku Maju, Džungle, z platní som rada počúvala Tri prasiatka, Hlúpu ženu, Krásku a zviera. A neskôr som rada čítala Annu zo zeleného domu.

2.Prvá časť – „pozitívne“. Kedy začala Tvoja cesta pozitívnymi vodami. Išlo to postupne alebo „zahrmelo“?

Ja som už na strednej škole podvedome využívala pozitívne afirmácie, napr. na zrkadle som mala nálepku s textom „Darí sa mi všetko, do čoho sa pustím“. Aj moji rodičia ma viedli k pozitívnemu mysleniu. Hovorievali: „Môžeš dosiahnuť čokoľvek, keď sa budeš o to veľmi snažiť.“ Ocino bol mojim vzorom, pretože z veľmi ťažkých životných podmienok sa vypracoval a vyhral zlato na Olympiáde v Soule. A to začínal ani nie od nuly, ale skôr z mínusu. Na prvých tréningoch nemal ani tenisky.

No v mojom živote nastalo aj to zahrmenie, ktoré ma zobudilo k tomu, aby som sa začala aktívne venovať pozitívnemu mysleniu, cez osobnostný rozvoj. To zahrmenie nastalo pred  6 rokmi, a vďaka dažďu z toho hrmenia prišla krásna dúha.

Michaela Pribilincová

3.Na Tvojej stránke som sa dočítal, že veľký význam pri tvorbe Pozitívnych rozprávok zohral Tvoj synček. Budem úprimný, aj keď klasické rozprávky poznám, nikdy ma nenapadol iný pohľad. Napríklad rozprávka o perníkovej chalúpke. Keď som ju počul v Tvoje verzii – padla mi sánka. Úžasné. Tá zmena Ťa napadala hneď alebo si si to pripravovala pred tým, ako si ich začala čítať svojmu synovi namiesto klasických verzií?

Príbeh pozitívnych rozprávok sa začal v jeden večer, keď som svojmu trojročnému synčekovi pustila pred spaním audio nahrávku klasických rozprávok. Počúvali sme Karkulku, Medovníkovú chalúpku a ďalšie. A vtom som si začala uvedomovať, aké mentálne obrazy púšťam svojmu dieťaťu prostredníctvom týchto rozprávok…..vlk, ktorý najprv zožerie babičku, Karkulku a potom mu rozpárajú brucho a zašijú mu kamene alebo zlá striga, ktorá chce upiecť deti, a potom deti ju hodia do pece a upália, alebo ako zúfalé dievča – Popoluška sa zmení až po zásahu z vonka, vďaka víle.

Zrazu som si spomenula na synov strach z vlkov, s akou úzkosťou so mnou chodil do hory a vždy sa uisťoval, či tam nie sú vlci. Alebo s akou nedôverou sa pozeral na staré babenky, ktoré majú hrb alebo sivé vlasy. A vtedy som si uvedomila, že ja nechcem, aby moje dieťa začalo mať takú predstavu o svete. Nebudem mu púšťať klasické rozprávky len preto, že sme všetci na nich vyrastali. Mimochodom, rozprávky od Dobšinského boli písané pre dospelých, nie pre deti.

A tak som rozprávky v ten večer vypla, a začala som mu ich rozprávať sama, no s vlastnou, pozitívnou verziou. Malému sa moje rozprávky páčili, a aj keď sa neskôr stretával s klasickou verziou, tie pozitívne verzie používal pri vlastnej hre a pôsobili na neho príjemnejšie.

V jednom okamihu som sa rozhodla, že napíšem svoje pozitívne rozprávky, aby ich mohli počúvať aj iné deti a tak si vytvárať krajšiu predstavu o svete, v ktorom žijú. Za veľkej pomoci môjho dobrého priateľa, talentovaného pesničkára Janka Kulicha, som vytvorila a nahrala ku každej rozprávke originálnu pesničku. Jeho zásluhou sme požiadali známe osobnosti, aby nám rozprávky nahovorili, a tak vznikli pútavé, originálne a hlavne pozitívne rozprávky pre deti aj dospelých, ktoré si navyše môžu aj spievať.

Popri tom som oslovila skvelého odborníka na neuro-lingvistické programovanie (NLP) – Petra Sasína, ktorý každej rozprávke pridal novú hodnotu, a vložil do každej rozprávky konkrétne techniky z NLP, ktoré môžu deti hneď používať a v budúcnosti im môžu byť veľmi nápomocné pri zvládaní rôznych problémov.

Michaela Pribilincová so synom

4.Takže Tvoj syn bola prvotná spätná väzba či je to dobré alebo zlé, či tomu rozumie alebo nerozumie?

Áno, keď niečo píšem pre deti, vždy to najprv čítam jemu a pýtam sa ho, či sa mu to páči, čo si o tom myslí, aká je podľa neho pointa v tej rozprávke, prípadne či by tam niečo zmenil. Väčšinou ma vie veľmi dobre usmerniť 🙂 Hlavne mi poprerábal ponaučenia v Bájkach spod Baobabu, ktoré som svojou logikou napísala príliš komplikovane.

5.Bola nejaká rozprávka, ktorá Ti dala zabrať?

Rozprávka Kvetulienka, ktorá je o sebaláske. Bola náročnejšia v tom, že som  do nej chcela zakomponovať veľa vysvetlení , napr. aký je rozdiel medzi sebaláskou a namyslenosťou, žiarlivosťou a závisťou a pod., a tak mi dala táto rozprávka zabrať, aby nebola príliš poučná, ale aj zábavná. K tejto rozprávke ma inšpirovala kniha Hovory s Bohom, kde sú veľmi pekné myšlienky, ktoré som chcela odovzdať detičkám cez rozprávku. A aby to bolo zábavne nahovorené, oslovila som Peťku Polnišovú, Emila Horvátha, Ľuba Kostelného, Riša Stanke a Heňu Miškovicovú, ktorí tej rozprávke dali život a humor. No i tak mám pocit, že je táto rozprávka viac pre dospelých ako pre deti, pretože malé deti ešte nemajú problém so sebaláskou 🙂

6.Aké to bolo osloviť ich a požiadať, aby prepožičali svoje hlasy na CD, ako to prijali?

Známe osobnosti sú veľmi zaneprázdnené, tak som sa snažila využiť to, že prišli do môjho mesta hrať divadlo. Dopredu som ich oslovila, či by sa im dalo prísť skôr, poslala texty a ponúkla honorár. A nikomu nerobilo problém na polhodinku prípadne hodinku prísť skôr, takže to šlo hladko. Musím povedať, že všetky osobnosti, s ktorými som nahrávala sú profesionáli, a veľakrát ten text videli prvýkrát, a bez prípravy dokázali podať úžasný výkon. A aj čo sa týka ľudskosti, pozitívneho postoja je väčšina našich hercov úžasných.

Michaela Pribilincová s Petrou Polnišovou

Michaela Pribilincová so Sveťom Malachovským

7.Od vydania ubehli už dva roky. Ako to vnímaš s odstupom času? Aké máš spätné reakcie a zaujímajú ma hlavne dospelí – rodičia?

Nie je týždňa, kedy nedostanem krásnu spätnú väzbu od rodiča. Veľmi ma to teší a dáva mi to energiu na ďalšiu tvorbu, pretože mi dávajú na známosť, že to má zmysel.  Za celé dva roky som len od dvoch mamičiek dostala kritiku, no konštruktívnu, ktorá mi pomohla vychytať muchy a urobiť niektoré veci inak. Tento týždeň mi napríklad prišiel od jednej mamičky mail:

„Nati – dcérka dostala na narodky Vaše bájky a sú proste ……… skvelééééééé. zbožňuje ich počúvať a pre mňa ako dospelú sú tam také uvedomenia … mladšia 4 ročná Katuška si zase užíva pozitívne rozprávky 1 – medovníkovú chalúpku vie naspamäť…“ 

Alebo na FB sa aj mamičky – známe osobnosti ako napr. Mirka Kalisová zmienia v pozitívnom svetle o pozitívnych rozprávkach:

“Dnes rano mi Miuska hovori : „maminka, ja som si pred spanim predstavovala „dudku“ a moruše (susene moruse)..ako cervena ciapocka v aute v rozpravke,kde je stara mama a vlk“… Tak som jej vysvetlila, ci si pamata, co urobila s dudkou…a ona ze ano, sama ju vyhodila do kosa….tak povedala,ze ona ju vlastne ani nechce,ale myslela na nu a hned po ranajkach som jej dala jej milovane moruse. Na takychto malickostiach treba stavat svet deti…v tej rozpravke bol vlcik taky hladny,ze cervenej ciapocke nechtiac vyjedol cely kosik…a ona potom,aby k starkej nesla na prazdno, po lese zbierala lesne plody…vzdy si predstavovala,co by tak chcela najst a ked na to silno myslela, splnilo sa jej to a nasla to. A moje dievcatko si to krasne aplikovalo do svojho zivota. Rozpravky su uzasne prepracovane, ze vam nevadi pocuvat ich znova a znova..u nas je CDcko nenahraditelnym spolocnikom v aute na cesty spievame si spolu, pocuvame a myslim, ze aj pre nas su dost poucne tie rozpravky. V popoluske sa zase deti dozvedia,ze sa treba spoliehat na seba a verit vo svoje schopnosti a nie na nejaku carovnu vilu,ktora v tejto rozpravke ani nie je a nasa Miu si bezne hovori uryvok z pesnicky:..“nebol to zazrak…ale to JA“ Takze vsetkym maminam odporucam poobzerat sa po Pozitívne rozprávky ..stoji to za to…a ja dufam, ze sa dockame aj dalsich rozpravok. Miuske totiz o vlkoch, ktori zeru dievcatka a podobne zalezitosti necitame, aaaa ten vlk sa prisiel ciapocke ospravedlnit, ze jej vyjedol cely kosik – no nemiluj ho. Miuska ma toho vlka inak celkom rada. Pekny deeeen :-)“

Dokonca aj z Čiech mi píšu mamičky:

“Koupila jsem cd s pohádkama a jsou báječné! Malučká je tak šťastná, že je ježibaba hodná a vlk taky. Učíme se jak najít a být zdravý a spoustu dalšího. Vaše pozitivní pohádky (teď už i naše) 😉 prostě zbožňujeme! Mockrát vám za ně děkuju a přeju krásné dny i za Neu a Robina, své děti :-)“

Je to radosť čítať. To úsilie stálo za to, aj keby som už nič nové nevytvorila.

8.Od roku 2016 máš na trhu novinku „Bájky spod Baobabu“ Povedz nám niečo o tom.

Bájky vznikli tak, že ma inšpirovali Lolo a Piškót, alias Matúš Holečka a Ján Tomasovits, ktorí vydali nové CD na Safari. Urobili naozaj skvelú hudbu a Janko Kulich k nim pripravil veľmi pekné texty. Keď som si ich vypočula, hneď som vedela, že k nim chcem napísať rozprávky, z čoho nakoniec vznikli bájky. Potom to už išlo rýchlo. Hlavnú líniu nebolo ťažké napísať, stačilo si predstaviť zvieratko, jeho základný charakter a nápady šli samé. Pri niektorých bájkach som použila myšlienku z textov piesní Janka Kulicha, ktorý, pravdaže, bol prítomný a nápomocný. Najviac času zabrali korektúry a prispôsobovanie textu na audio verziu, ktorá je iná ako pri knihe. Bájky ilustrovala moja rodinná známa Andrea Pribilincová, ktorá má veľký umelecký talent. Už sa pripravuje aj kniha do tlače, tak začiatkom roka 2017 by mala byť na svete.

Audiorozprávky na CD nosiči Bájky spod Baobabu nahovoril známy „ocko“ z One man show Roman Pomajbo, ktorý skvele hlasovo vystihol rôzne zvieratká a dal celému CD príjemný pocit, ako keď vám ocko číta rozprávky a snaží sa pri tom na rôzne spôsoby zmeniť svoj hlas. Najviac sa „vyjašil“ pri stvárnení drzej hyeny, uvrešťanej opice, smutnej ťavy, ružového plameniaka, chamtivého hada, ale aj iných zvieratiek zo Savany. Na CD nosiči je 10 bájok o rôznych zvieratkách z Afriky. Vlastne len jedno zvieratko tam nepatrí, no to nechám na poslucháčoch, či na to prídu. Nechýba tam však slon, žirafa, lev, ťava, krokodíl, gazela, antilopa, hyena, hroch či malá surikata a kopec ďalších zvierat.

Cieľom všetkých pozitívnych rozprávok, ako aj Bájok spod Baobabu, je šíriť do detského sveta pozitívne posolstvá, ktoré môžu deti využiť v každodennom živote. Ide o detskú motivačnú literatúru, ktorá nielen poučí, ale hlavne zabaví a navyše podporuje rozvoj detskej fantázie. Ako všetky bájky, aj tieto majú v sebe ponaučenia, ktoré dokážu pochopiť a prijať už aj menšie deti, keďže editorom bájok nebol nikto iný ako môj päťročný synček Peťko.

Michaela Pribilincová

12.Dotkli sme sa vzdelávania. Môžeš nám odporučiť knihy, ktoré Ťa výrazne ovplyvnili?

Bolo ich viac. Naposledy som nechcela pustiť z rúk knihu:

Ďalšie obľúbené knihy: