Myšlienkové vzorce

Článok bol aktualizovaný 12.11.2017

20.7.2017

Keď ráno vstanete, medzi prvé činnosti patrí umývanie zubov. Nad touto činnosťou vôbec nepremýšľate. Ide to akosi automaticky. Ako autopilot. Tento návyk nám vštepovali od detstva, pridali sa k tomu návštevy zubára a jeho rady. Je to myšlienkový vzorec, kód, program,  ktorý sa v pravidelných časových intervaloch spustí. Niekomu sa spustí len ráno, niekomu po každom jedle a niekomu vôbec. 🙂

Napadajú Vás ešte nejaké vzorce z bežného života?

Pečivo? Raňajkujete a musíte mať pečivo? Chlieb, rožky, koláče s cappuccinom? Áno, je to myšlienkový vzorec, ktorý môžete mať od detstva. Napadá ma ďalší zaujímavý vzorec. Spôsob upratovania. Možno sa budete čudovať, ale tento vzorec môže byť príčinou hádky dvoch partnerov, ktorí začnú spolu bývať. Čo myslíte, aká veta zaznie v tejto nevinnej hádke s takmer 100% istotou? „U nás doma sme to robili takto!“

Počítač má v sebe nahratý program – software. Urobí len to, čo mu daný program prikáže. Ak program zmažete – počítač príkaz neurobí. Podobne to je aj s našim myslením. To, že ste sa naučili písať a čítať znamená, že ste si nahrali program, ktorý sa spustí v správny čas. Napríklad, keď si chcete prečítať obľúbený časopis, alebo keď si píšete poznámky z porady.

Program v počítači – ilustračné foto

Milujem príbeh o jaternici.

Mladomanželia sa nasťahujú do svojho nového bytu a Anička sa pýta svojho Janka, čo by si dal na večeru.

-„Od rodičov sme dostali jaternice, tak by sme si ich mohli upiecť,“ vraví Janko.

-„Fajn nápad,“ odpovedá Anička a pustí sa do práce.

Ako pripravuje tie jaternice, Janko si všimne, že z každej jaternice odkrajuje kraje.

-„Prosím Ťa, prečo odkrajuješ tie kraje?“ pýta sa Janko

-„U nás sme to vždy tak robili.“

-„To je síce pekné, ale mňa by zaujímal dôvod, prečo ste to tak robili, lebo my sme to takto doma nerobili.“  naliehal Janko.

-„Ja neviem, proste sme to takto robili a ja to budem tiež takto robiť!“ Anička zvýšila hlas a robila si svoju prácu ďalej.

Jankovi to nedalo, zobral telefón a zavolá svokre.

-„Dobrý deň mama. Anička pripravuje na večer jaternice a všimol som si, že odkrajuje kraje. Vraj ste to doma takto robili. U nás sme to tak nerobili a mňa by zaujímalo, prečo ste to robili.“

Mama ostala chvíľu ticho a v tom tichu bolo zreteľné, že to je síce pravda, ale vlastne ani ona sama nevie dôvod, prečo to takto roky robila.

-„No, budem úprimná, dôvod neviem. Vždy to tak robievala aj moja mama, a tak som sa to od nej naučila.“

Mame to nedá a zavolá svojej 80 – ročnej mamke, aby sa dozvedela dôvod odrezávania koncov jaternice.

-„Mami, keď sme doma robievali jaternice, vždy si odrezávala konce. Môžeš mi povedať prečo?“

-„Mala som krátky pekáč.“  🙂

Naši predkovia – ilustračné foto

Koľko myšlienkových vzorcov dedíme od svojich predkov? Takto sa to u nás robilo.

Ako je to s našim myslením? Áno, negatívne aj pozitívne myslenie je program. Môžem to potvrdiť. Pred viac ako desiatimi rokmi som podstúpil zmenu programu v mojom myslení. Tento proces nebol ľahký, ale stál za to. Aj po viac ako desiatich rokoch musím povedať, že ešte stále na sebe pracujem. Napríklad, bol som milovníkom televízie a odporcom kníh. Televíziu som pozeral často. Čítať knihy bol pre mňa neznámy program a to myslím doslovne. V škole som povinnú literatúru ignoroval a referát som vždy odpísal od spolužiakov. Vypnúť televíziu a začať čítať knihy osobného rozvoja bolo o zmene myšlienkových vzorcov. A to nehovorím o zmene negatívneho myslenie na pozitívne, o sebe, mojich vzťahoch, peniazoch, práci o všetkom v mojom živote.

Mám pre Vás dobrú správu.

„Myšlienkové vzorce je možné zmeniť.“

Popíšme si ešte niektoré myšlienkové vzorce.

Myšlienkový vzorec – lenivosť. Manžel príde domov z práce a spustí sa nasledovný program: Sadne pred televíziu, dá si pivko a večeru, čo mu jeho dobrá žena navarila. Prepína si svoje obľúbené programy do desiatej večer a následne zaspí. Takto to ide každý deň a roky.

Myšlienkový vzorec – všetci sú na vine. Všetci sú na vine: vláda, partner, šéf, kolegovia, sused, občas aj deti. Nech je akýkoľvek problém, spustí sa program obviňovania okolitého sveta. Prevziať osobnú zodpovednosť je nepoznaný program. Taký vlastne ani neexistuje.

Je publikovaný príbeh novinára, ktorý robil rozhovor s vrahom v USA. Ten dostal trest smrti a čakal na dátum vykonania popravy. Na záver rozhovoru odsúdený dostal nasledovnú otázku:

-„Prečo to zašlo takto ďaleko?“

-„A čo ste čakal? Žili sme na okraji spoločnosti. Bil ma otec i mama. Nemali sme čo jesť, nemal som vzdelanie. Ako to mohlo asi dopadnúť?“ odpovedal odsúdený.

Novinár zistil pri príprave spomínaného rozhovoru zaujímavú informáciu. Odsúdený mal dvojča –  úspešného lekára, ktorý žil na opačnej strane USA. Neváhal a vycestoval za ním. Po rozhovore prišla podobná otázka:

-„Ako je možné, že Vy ste zašiel takto ďaleko?“

-„A čo ste čakal? Žili sme na okraji spoločnosti. Bil ma otec i mama. Nemali sme čo jesť, nemal som vzdelanie. Ako to mohlo asi dopadnúť? Ja som si povedal, že takto dopadnúť nechcem!“

Dvojčatá, rovnaký životný príbeh, ale v určitom momente sa jeden z nich rozhodol vzorce, programy zmeniť. Druhý nie.

Myšlienkový vzorec – neúspech. V našej rodine nikto nikdy neuspel a ja tiež nič nedokážem. Tento program s názvom nízke sebavedomie má nahraté obrovské množstvo ľudí. Na jednej univerzite v USA robili prieskum medzi študentami, ktorí končili štúdium. Výsledky boli ohromujúce. Takmer 70 percent študentov malo strach z toho, čo bude ďalej.

Myšlienkový vzorec – porovnávanie sa s druhými. Tento program sa veľmi dobre spúšťa, keď niekto z nášho okolia niečo dosiahne. Následne sa dostaví seba-ľútosť, závisť, možno aj hnev. Porovnávame si šaty, auto, plat, odmenu, partnera, dovolenky, úspech, prácu i deti.

„Ja nikdy neschudnem. Na fotkách vyzerám vždy otrasne. V našej rodine je veľa infarktov – zrejme to čaká aj mňa. Na autobusovú zástavku musím prísť aspoň o 10 minút skôr. Počas jedla si musím stále zapíjať. Keď som v stresovej situácii, musím si niečo zajesť, musím si zapáliť cigaretu… Stále musím niekoho hodnotiť, kritizovať, posudzovať. Vyzerám otrasne. Čokoláda je môj život – bez nej by som zomrel. Nech sa deje čokoľvek – ja uspejem. Každý deň si idem zabehať, nemôžem bez toho existovať. Humor je pre mňa liek, milujem vtipy. Záhrada je pre mňa všetko. Život so všetkým čo k nemu patrí je krásny. Drogy – nikdy. Ja si verím.“

Podobných myšlienkových vzorcov by sme našli tisíce a tisíce. Niektoré nám škodia, iné nám pomáhajú.

Myšlienkový vzorec – fajčenie

Popisujete mi, že zmena myslenia je ťažká. (Len malá poznámka. Ak často hovoríte na nejakú novú činnosť, ktorá Vás čaká – „to bude ťažké!“ aj to je myšlienkový vzorec.) Prečítali ste si nejaké knihy o pozitívnom myslení, zúčastnili ste sa seminárov osobného rastu a stále sa Vám nedarí napredovať.

Kde myslíte, že je problém?

Problém je v konaní. V zavádzaní teórie do praxe. Zmena myslenia je proces. Je to zmena myšlienkových vzorcov, programov v našej mysli. Opäť si pomôžem počítačom. Predstavte si, že v počítači roky používate program WORD. Používate ho každý deň. Máte možnosť si vyskúšať úplne nový prevratný program, ktorý funguje na inom princípe. Ste očarený a chcete ho začať používať. Čo musíte spraviť? Starý program vymazať, nový nahrať a každý deň ho používať, učiť a zdokonaľovať sa v ňom.

Pri myslení je to podobné. Mnohí sú očarení pozitívnym myslením, ale je pre nich náročné vymazať starý program – negatívne myslenie. Opustiť zónu komfortu. Niektorí ho aj vymažú a nahrávajú nový program, ale po čase sa vrátia k starému programu.

Upozorňujem – nikoho neobviňujem. Bavíme sa o rokoch používania jedného, či viacerých myšlienkových vzorcov. Ak myslíte negatívne, napríklad o Vás vo vzťahu k peniazom a myslíte takto roky, pretože ste mali takú výchovu – tak to nejde zo dňa na deň. Pochopte, že sú to ročné nánosy, ktoré sú zakorenené v každej bunke. Zmena chce odvahu, vieru, chuť niečo zmeniť, ochotu, silu, nadšenie, entuziazmus. Zmenu, ktorá môže priniesť nekomfort, slzy a aj škrípanie zubov. Viem o čom hovorím. Zmena, ktorú nikto neurobí za Vás. V knihe „Boh cestuje vždy inkognito“ hlavný hrdina musí plniť zaujímavú úlohu. Keďže má nízke sebavedomie a nie je schopný si v obchode vypýtať iný tovar, musí ísť do pekárne a vypýtať si pečivo. Potom si to akože rozmyslí a vyberie si iné pečivo a ešte raz. Pri prvej úlohe skoro skolaboval, ale po niekoľkých týždňoch, keď to robil každý deň, pripadalo mu to úplne prirodzené. Záverečná skúška v zlatníctve Cartier stojí za to. Nechcem prezrádzať – prečítajte si. Je to zaujímavá kniha.

V knihe „Ako správne myslieť“  Vic Johnson píše:

„Pokiaľ by som mal vybrať jednu charakterovú črtu, ktorá je podľa mňa

nevyhnutná pre dosiahnutie úspechu v akejkoľvek činnosti, bola by to

vytrvalosť.

V skutočnosti ide o dominantnú črtu každého veľmi úspešného jedinca.“

Príbor naopak – ilustračné foto

Ponúknem Vám ešte dva veľmi dobré príklady.

Šoférovanie. Šoférujete 15 – 20 rokov a zrazu Vás niekto posadí do auta v Anglicku. Určite nebudete v prvým deň špičkovo šoférovať ako na Slovensku. Po nejakom čase určite áno, ale nie hneď.

Príbor. Prehoďte si zajtra pri obede príbor. Program, ktorý používame od detstva. Čo myslíte, ako to pôjde? Tento príklad používam pri koučingu a verte mi, že výsledky sú zaujímavé. Sú takí, ktorí ani nedojedia alebo chytia nervy.

Určite je na mieste otázka, ako zmeniť myšlienkový vzorec a ako dlho to trvá, kým sme ho schopní natrvalo zmeniť.

Na začiatku je dobré povedať to najdôležitejšie. Zmena musí začať vo Vašej mysli. Pevné rozhodnutie, že chcete niečo zmeniť. Skúste sa opýtať pár ľudí, ktorí prestali fajčiť, kedy nastala tá skutočná zmena. Je viac než isté, že to nebola rada lekára, ba dokonca ani infarkt. Bolo to vnútorné, pevné a osobné rozhodnutie v mysli – „Ja s tým končím!“

Ako na to?

1.Jasne si pomenujte čo chcete zmeniť – to je základ.

Pomenujte si kde ste. Bod A.

2.Popíšte čo chcete dosiahnuť, čo chcete zmeniť.

Pomenujte si kam smerujete. Bod B.

3.Popíšte si postup ako to chcete zmeniť. Cestu z bodu A do bodu B si rozložte na etapy.

4.Konajte.

Podľa mojich skúseností je dobré zvládnuť prvých 21 dní za predpokladu, že tieto zmeny vykonávate každý deň. Každý deň! Následne na tom pracujte ďalších 79 dní. Inými slovami, dosiahnite 100 dní – 3 mesiace. O tri mesiace sa nový myšlienkový vzorec, program stabilizuje. Stane sa z neho nový návyk. Nemusíte na to myslieť – je spustený autopilot. Napríklad ako s vymenením príborom. Ak budete každý deň, počas 100 dní, jesť s príborom naopak, tak na 101 deň to už vôbec nebudete riešiť. Okolie sa ale určite bude čudovať 🙂

Urobte pokus a otestujte sa.

Začnite s niečím malým. Napríklad, chôdza po schodoch, namiesto využívania výťahu alebo eskalátora. Každý deň niekoho pochváliť. Povedať sám sebe v zrkadle niečo pekné. Usmiať sa na seba. Každý deň prečítať aspoň 5 strán z knihy o osobnom raste. Urobiť každý deň 50 ľah-sedov. Ísť pešo do práce, nech je akékoľvek počasie. Je na Vás čo si vyberiete.

Som si takmer istý, že ste už v živote podobné zmeny urobili. Popremýšľajte nad tým. Zamyslite sa nad celým procesom i výsledkami. Je možné, že niektoré zmeny ste si doposiaľ ani neuvedomovali. Najčastejšie to býva pri zmene zamestnania.

Tento článok má za cieľ popísať čo sú myšlienkové vzorce, kódy, programy či návyky. Následne si ich začať uvedomovať a popísať, ktoré sú vo Váš prospech a ktoré Vám škodia. Ak sú Vám na prospech, posilnite ich a vyšperkujte do dokonalosti. Ak Vám škodia, zmeňte ich. Vymažte starý program a nahrajte nový. Stojí to zato, pretože na čo myslíte, to si do života priťahujete. A to stojí za zamyslenie.

Miroslav Zaťko Júl 2017