Rozhovor s Adriánou Košovskou

Článok bol aktualizovaný 02.7.2017

1.Adriána, v roku 2005 ste odišla do zahraničia. Aký bol Váš prvotný motív odísť zo Slovenska?

Naučiť sa plynulo použivať angličtinu a splniť si svoj detský sen – žiť v zahraničí a spoznávať iné kultúry. V čase keď som skončila vysokú školu, firmy začali požadovať plynulú angličtinu, tak som sa chcela zdokonaliť. No a potom som chcela mať kopec zážitkov, ktoré môžem raz rozprávať svojim deťom a vnúčencom, aby sme sa mohli spolu smiať na veselých príhodách z reálneho života.

2.Kedže ste tam až do súčasnosti, napadlo Vás pri Vašom odchode, že tam budete toľko rokov, alebo to bol plán?

Ani zďaleka. Išla som so zámerom študovať iba jeden, maximálne dva roky. Bol to skôr zámer ako plán. Vtedy som riešila len základne otázky typu, ako sa rozbehnúť a ako si môžem zaplatiť kurz angličtiny? Plán som tvorila priebežne v horizonte 3 mesiacov … krôčik po krôčiku …

Adriána Košovská Adriana by Steve Lilly Photography

3.Viacerí členovia mojej rodiny pôsobia v zahraničí, niektorí si tam založili aj rodiny. Viem, že to bolo náročné pre nich samotných, hlavne v začiatkoch. Ako to bolo s Vami? Boli aj slzy, alebo to išlo ako po masle?

O tých slzách by vám vedela rozprávať najviac moja mamina a priatelia. Jasné, že boli slzy. Slzy zo smútku, zo sklamaní a potom slzy od radosti a posunu vpred. Slzy mi pomáhajú ventilovať moje emócie, akurát keď som mala dvadsaťtri by som to tak otvorene nepriznala. Veľa vecí som v sebe dusila.  🙂

Začiatky som až tak ťažko nevnímala. Vedela som, že skupinka ľudí sa vždy vie podporiť a tak som zlanárila kamarátku, a bývalého priateľa, aby sme šli spoločne. Vtedy som v podstate nemala čo stratiť a vnímala túto skúsenosť ako dobrodružstvo. Kritické obdobia prišli neskôr. Prvé nastalo po štyroch rokoch, pretože som stagnovala v práci aj v osobnom živote. Cítila som sa osamelá a svoju pozornosť zamerala na to, čo nemám. Druha kríza prišla po takých siedmich rokoch, tesne po mojej tridsiatke.  Začal mi chýbať domov, Slovensko a v práci som sa začala cítiť nesvoja. Nevedela som sa rozhodnúť, či sa vrátiť späť, zostať alebo možno skúsiť inú krajinu. Nevedela som sa zaradiť kam vlastne patrím a kam smerujem. Dala som výpoveď po 7 rokoch v práci a dala si pracovnú prestávku.  Chcela som si vyčistiť myšlienky a do Anglicka som sa vrátila len kvôli kurzu, ale s poznaním a vďačnosťou, že mám  dva domovy – Slovensko a Anglicko. Rozhodla som sa neriešiť miesto a krajinu, ale namiesto toho radšej svoju spokojnosť a radosť zo života. Som tam, kde sa cítim šťastná, veselá a kde môžem rozvíjať a využívať svoje talenty.

“Choď! Ak neskúsiš, nikdy nezistíš.

Nemáš čo stratiť a domov sa môžeš kedykoľvek vrátiť.“

4.Dá sa povedať, že v Anglicku ste sa po prvýkrát stretla s pozitívnym myslením, alebo ste mala už nejaké základy zo Slovenska?

Prvé pozitívne myslenie si pamätám z rozprávok a bájok 🙂 a potom mi základy vytvorila moja rodina. Mamina mi dala voľnú ruku pri rozhodovaní už v detstve a počas základnej školy. Učila ma pozitívne myslieť, hlavne pri pestovaní trpezlivosti a sústredení sa. Mohla som si vybrať, akú strednú školu a prácu chcem. Vždy ma podporila, aby som veci skúsila. Ako dieťa som pri nej nikdy nepociťovala tlak, že niečo musím dokázať alebo, že som v niečom nedostatočná. Určite pociťovala obavy, ale nikdy som ich nevnímala. Tým, že mi prejavila dôveru, rástlo aj moje sebavedomie a pocit zodpovednosti. Spoločne sme sa pozerali na to, ako sa prekážky dajú „zmáknuť“. Mohla som pri nej vy-ventilovať svoje pocity, obavy, strach … vyrozprávať sa. Naše rozhovory boli a sú pre mňa úžasná psychohygiéna. Mamina je pre mňa tou najlepšou priateľkou a zároveň mentorkou na svete.

5.Ešte priblížme Vašu rodinu. Aký bol ich postoj na Váš odchod do zahraničia, ako to zvládali oni?

O živote v zahraničí som rozprávala od detstva (asi od troch rokov), ale asi ani jeden z mojich rodičov si nemyslel, že to myslím vážne. Ocino mal obavy, aby sa mi tam nič nestalo, aby som neskončila v nejakej možno “podradnej” práci. A mamina to vždy brala na ľahšiu váhu …

Ilustračné foto

Ani oni a ani ja sme nevedeli, že sa tu usadím na viac ako 10 rokov…  Išla som so zámerom študovať jazyk a v tom ma podporovali. Myslím, že išli cestou menšieho odporu. Vedeli, že keď si niečo vezmem do hlavy, nájdem spôsob ako to zrealizovať. Vždy sa na tom dobre zasmejeme …

Čakala som, že to bude dlhá konverzácia a mnoho odhovárania. Ale nebolo. Mamina povedala: “Choď! Ak neskúsiš, nikdy nezistíš. Nemáš čo stratiť a domov sa môžeš kedykoľvek vrátiť.“ Bola som prekvapená. Tak isto aj môj ocino, keď som ho žiadala o sponzoring. Aj brat ma podporuje. Povie mi veci na rovinu, tak ako ich potrebujem počuť a to vnímam veľmi pozitívne.

Teraz v dospelosti si uvedomujem, aké to pre nich muselo byť ťažké. Strach má veľké oči. Týždeň pred odletom mi agentúra oznámila, že sľúbenú prácu pre mňa nemajú, takže som išla naozaj bez nejakej istoty. Ubytovanie bolo zaplatené len na jeden týždeň. Odchádzala som s jedným kufrom, dvesto librami a veľkou chuťou spoznať svet a požehnaním od rodiny. Viete, to je viac, ako keby mi dali na začiatok 5000 libier. Neboli tam žiadne výčitky, žiadne výsluchy, netrápili ma otázkami typu „Čo keď to nevyjde?“ Prirodzene bol strach a obavy, ale rodina mi dala to najkrajšie, čo mohli – možnosť slobodne sa rozhodnúť o mojom živote a nasledovať môj detský sen. Prijali moju voľbu. Viete, ako často počúvam od cudzincov, ktorí tu žijú smutné príbehy o nedostatku pochopenia a hlavne dôvery v rodine, aby sa vrátili späť aj napriek tomu, že v cudzine môžu byť šťastní. Život v zahraničí kladie do vašej cesty mnohé prekážky a polená… prečo by ich mali prikladať aj vaši blízki, ktorým na vás záleží?

6.Už sme sa dotkli Vašich začiatkov v Anglicku, aké profesie ste vykonávali?

Všelijaké 🙂 V tomto poradí: predavačka v Chicken-and-Chips občerstvení, umývačka riadov, upratovačka v hoteli, operátorka pri baliacej linke, pracovníčka v továrni. Potom administrátorka, účtovníčka, manažérka a momentálne delím svoj čas medzi manažovanie na skrátený pracovný úväzok a rozvoj podnikania.  Podnikateľkou sa ešte nemôžem úplne nazvať, skôr „podnikavkou“.

Ilustračné foto

7.Zlom nastal, keď ste sa rozhodla študovať účtovníctvo. Čo Vás k tomu viedlo?

Nie čo, ale kto. Popri štúdiu angličtiny a príprave na Cambridge certifikáty som si zvolila jednoduchšiu prácu. Zladila som manuálnu prácu bez psychického zaťaženia, so štúdiom angličtiny vo svojom voľnom čase. Jedného dňa, na narodeninovej oslave sa ma opýtal kolega, Nemec z IT oddelenia: “A ty tam čo robíš v tej továrni? Veď ty tam vôbec nepatríš!“ Začala som vysvetľovať svoju situáciu, a hlavne to, že ešte nemám angličtinu dosť dobrú na to, aby som sa mohla posunúť na kvalifikovanejšiu prácu. A on na to: „Blbosť! Však sa tu so mnou rozprávaš.“ Poradil mi, aby som sa zamerala na štúdium odborného predmetu v oblasti, ktorú už poznám a baví ma. Vyzval ma, aby som mu zaslala svoj životopis. Ja som si však myslela, že si robí srandu a že si to nebude pamätať. Dva týždne čakal, kým mu pošlem svoj životopis, a ja nič. Potom mi v práci zaklopal na rameno s úsmevom, že on ešte stále čaká. Životopis som poslala, skontroloval ho a dal mi zelenú. O dva týždne som bola zapísaná na účtovníckom kurze a podala výpoveď z továrne. V deň kurzu som sa dozvedela, že nemajú dostatok záujemcov a kurz neotvárajú. Mala som však prísť do školy na konzultáciu. Bola som sklamaná, bez práce a bez štúdia. Prijala ma veľmi milá pani. Po krátkom rozhovore ma posadila za počítač, aby som urobila test. S radosťou mi oznámila: “Chýbajú vám len 2 percentá, poďme za vedúcim, či vás vezme do druhého ročníka na večernom štúdiu.“ A on súhlasil . Toto by som si nevysnívala ani v tom najkrajšom sne, ale riadila som sa pozitívnym myslením od mojej maminy „Keď neskúsiš, nezistíš …“

Ilustračné foto

8.Po ukončení štúdia začala Vaša kariéra a z umývačky riadu ste boli zrazu manažérka. Ako spomínate na toto obdobie?

To „zrazu“ trvalo 5 rokov, ale malo to v podstate rýchly spád. Umývať riady bola prvá reálna facka v živote. Otvorilo mi to oči a hlavne poznanie, že jeden vysokoškolský diplom a titul ešte vôbec nič neznamená. Hneď počas kurzu som sa rozhodla hľadať si prácu v kancelárii na nejakej juniorskej účtovníckej pozícii. A podarilo sa. Do 3 mesiacov mi agentúra našla prácu pre úspešný rodinný podnik. Začiatok bol psychicky náročný. Na centrále pracovalo okolo 35 ľudí a z toho sme boli len 2 cudzinky. Prvé štyri mesiace som pohľadom hypnotizovala telefón, aby nezvonil. Ešte stále som dobre nerozumela. Chýbalo mi sebavedomie. Zamerala som sa na to, v čom som bola dobrá, moja vášeň písať na počítači a zlepšovať procesy. Prácu som sa rýchlo naučila. Po 6 mesiacoch mi moja vedúca povedala, že možno budem mať lepšie príležitosti v Londýne. To ma sklamalo, i keď viem, že to myslela dobre. Nechcela som odísť. Bol to úspešný rodinný podnik a mňa to tam bavilo. Počas štúdia som musela napísať prácu z praxe. Jej kópiu som odniesla (aj so všetkými gramatickými a jazykovými chybami) majiteľovi. Začala som však v práci stagnovať. Medzi časom som bola aj na interviewu v Ernst&Young, ale bez úspechu. Bola som veľmi sklamaná. Krátko potom odišla kolegyňa do dôchodku. Pozbierala som odvahu a išla sa opýtať finančného riaditeľa, či môžem vykonávať jej prácu. A on, že prečo nie. Bola som taká nadšená, že som si zabudla vyjednať vyšší plat! Našťastie mi ho sám zvýšil. Firma zavádzala na pobočkách nový systém, a ja som sa ponúkla do tímu ako pomocná sila. No a jedného dňa si ma majiteľ zavolal do kancelárie a opýtal sa, či by som skúsila ísť na konkurz na novovytvorenú manažérsku pozíciu na oddelení spracovania faktúr. Konkurz som vyhrala. Bola som zvedavá, prečo si vybrali práve mňa. Vtedy mi majiteľ povedal, že potrebujú niekoho kto ovláda nový systém a nebojí sa tejto výzvy. Pripomenul mi, ako som mu odovzdala svoj projekt aj napriek všetkým nedostatkom a gramatickým hrúbkam. Zaujala ho moja odvaha, ochota učiť sa a nevzdávať sa.

„Odpovede a svoj kľúč k spokojnosti si môžete vyrobiť len sami.“

9.Mnohí by sa s týmto stavom uspokojili a povedali by si „WAU, som za vodou“ ale Vám to nestačilo.

Veľmi ma to bavilo, ale prišla moja 30tka a s ňou zvláštne pocity, ktoré som v tom čase nevedela rozlúštiť. Vedela som, že vo firme môžem profesionálne rásť. Pracovala som pre pána, ktorý viedol úspešný podnik. Počas krízy jeho firma rástla. Učila som sa tajomstvá jeho úspechu a rozvoja firmy. Ale aj napriek tomu niečo nebolo v poriadku. Nevedela som však čo. Začala som sa cítiť „zavretá v klietke“ a klásť si otázku, či je účtovníctvo a financie skutočne to čo, chcem robiť počas celého svojho života. Či skutočne naplno využívam svoj potenciál. Práca ma začala vyčerpávať. Oslovovala ma viac práca s ľuďmi. Lenže moje myslenie mi našepkávalo „Nemáš skúsenosti! Nemáš na to papier! Chceš zahodiť všetko, čo si doposiaľ budovala?! Prečo musíš stále vymýšľať a nebyť spokojná s tým, čo máš?!“

Začal sa vynárať môj ďalší sen – založiť si vlastné podnikanie. Nevedela som však, kde a ako začať. V tom ma opäť nakopla moja mama (poviem Vám, ona je lepšia ako Tony Robbins!). Váhala som, či si nájsť inú prácu alebo iba potrebujem zmenu prostredia. Nevedela som, čo ďalej, ale zverila som sa jej s myšlienkou, že by som chcela skúsiť podnikať. Čakala som reakciu typu: “Čo vymýšľaš? Čo blázniš? V cudzej krajine?“

Mamina reagovala: „Čakala som, kedy si to všimneš sama a rozhodneš sa. Veď o tom rozprávaš už pár rokov.“ Našla mi kurz od Slovenky Bei Benkovej a jej Inštitút pre výnimočne ženy a obidve sme si ho spravili. Vtedy mi všetko došlo. Rozprávam, ale nekonám. Je čas konať. A tak som sa rozhodla, že začnem naberať prvé skúsenosti formou založenia lokálnej neziskovej organizácie, kde môžem pomôcť obohatiť život ľuďom v mojej komunite s využitím skúseností a talentov, ktoré už mám.

Hello from EDEN 2015

10.V roku 2013 ste založila neziskovú organizáciu. Popíšte nám v čom spočíva tento projekt?

Projekt spĺňal dve úlohy – mne pomohol ujasniť, v čom som dobrá a v čom nie ako príprava na podnikanie a ženám v mojej komunite vytváral priestor pre nové priateľstvá a komunikáciu o svojich snoch, túžbach, inšpirácií v živote … Na to, aby boli šťastné nemusia kopírovať hviezdy z časopisov a ani jedná druhú. Každá je jedinečná a inšpirujúca. Začala som organizovať pravidelné kreatívne a interaktívne workshopy. Na nich mohli ženy aspoň na pár hodín opustiť úlohy, ktoré v živote hrajú a pozrieť sa na to, kam chcú smerovať, čo chcú zažiť, čo ich teší. Spoločne sme vymysleli a pripravili konferenciu, kde sme sa všetky zapojili a inšpirovali ďalšie ženy v našej komunite. Výťažok z konferencie sme vždy pre-rozdelili a venovali na dobročinné účely. Finančne sme prispeli k budovaniu školy pre deti v Afrike. Projekt ma veľa naučil a po prvom roku jeho existencie, som nabrala odvahu opustiť svoju full time pozíciu, dať výpoveď a začať budovať podnikanie.

IWS project meeting 27.10.15

11.Ešte stále nie sme na konci Vašich aktivít 🙂 Čo Vás aktuálne napĺňa, čomu sa venujete?

Počas svojej 12 ročnej praxe v kancelárii, 5 rokov manažovania a účasti na rôznych spoločenských akciách a seminároch, som si všimla koľko ľudí vôbec nie je šťastných vo svojej práci. Buď sú unudení, nahnevaní alebo stresovaní. Chýba im radosť, zmysel svojej práce a života. Uvedomujú si, že takto strácajú svoj vzácny čas, chcú zmenu ale nevedia sa posunúť ďalej.

Venujem sa vývoju interaktívnych,inšpirujúcich a praktických kurzov, ktoré pomáhajú ľuďom zadefinovať a nájsť prácu svojich snov. Projekt sa volá „Zero to Dream Job“ (od nuly k vysnívanej práci) a vyvíjam ho v anglickom jazyku. Je primárne zameraný pre ľudí vo veku 25 až 40 rokov. Mojimi klientmi sú prirodzene cudzinci, ktorí sa do Anglicka presťahovali, ale pracujem aj s domácimi.

„Nežite podľa vzorcov druhých ľudí,

nájdite si ten svoj vlastný kľúč ku šťastiu.“

Majú možnosť vyskúšať  30 dňovú výzvu, ktorá je zatiaľ počas vývoja prístupná zdarma. Sú na ňu veľmi dobré ohlasy. V roku 2017 spúšťame 3 online kurzy: Career Focus Hub, Public Speaking Demystified a Career Stress Management. Prvý kurz je praktický a venuje sa vytvoreniu osobného profesionálneho profilu, tak aby sa uchádzač odlíšil od ostatných a skutočne prezentoval sám seba, svoje hodnoty a kariérne ambície.

Účastník si odpovedá na otázky:

Kto som?

Ako vytváram hodnotu?

V čom som úspešný a  aký prínos prinášam do spoločnosti?

Ktoré z mojich skúseností mi pomôžu zarobiť lepší príjem?

Ako zladiť prácu tak, aby som bol šťastný aj v osobnom živote a pritom si plnil svoje sny?

Krok za krokom si vytvára svoj profil. Kurz Public Speaking Demistified pripravujem v spolupráci s francúzskou lektorkou Helene Musso. Pomôžeme ľuďom budovať sebavedomie pri rozprávaní, prekonať strach a obavy, či už z komunikácie na pracovných stretnutiach, pohovoroch alebo pri prezentáciách pred riaditeľmi a zákazníkmi. Tretí kurz bude zameraný na manažovanie stresu v práci a živote.

Pravidelne skúmam z konverzácií aktuálne problémy a potreby ľudí. Mnohé výskumy ukazujú, že dôvodom nespokojnosti v práci nie je len výška mzdy, ale aj nadmerné zaťaženie zamestnancov, stres a neschopnosť využívať svoj potenciál. Zaťaženie stresom stúpa čím ďalej tým viac, aj napriek tomu, že máme moderné technológie a reálne môžeme využívať skrátený pracovný čas. Mojim zámerom je vybudovať vzdelávacie centrum, ktoré využíva pozitívnu psychológiu, zážitkové učenie a v spolupráci s ďalšími odborníkmi poskytovať online a offline kurzy a workshopy v Európe, nielen pre jednotlivcov, ale aj vo firmách a na stredných školách. Budem rada, keď mi ľudia napíšu, čo ich trápi, aké problémy majú oni, čo by chceli riešiť.

Hello from EDEN 2016

12.Rád by som sa teraz venoval pozitívnemu mysleniu. Pred časom sme sa obaja zúčastnili na seminári „Myslenie prvej ligy“ v Bratislave. Ako sa Vám páčil, a mimochodom ako často chodíte na Slovensko?

Seminár bol vynikajúci. Je to však jediný seminár, kde som zažila skutočného ducha komunity. Boli tam mladí a starší, zamestnanci a podnikatelia. Mám rada inkluzívne semináre, ktoré sú skutočne pre každého, bez rozdielu na veku alebo pracovného zaradenia. Práve kvôli nemu som pricestovala iba na otočku do Bratislavy. Mal veľmi príjemnú atmosféru, ale zároveň bol profesionálny. So silnými stránkami a Gallupovymi testami som sa stretla v minulosti. Spravila som si ich, keď som začínala s podnikaním. Využívam ich pri coachovaní a bola som zvedavá na reakcie ľudí na Slovensku. Na Slovensko cestujem čoraz častejšie. Rada by som v budúcnosti pracovala so slovenskými strednými školami na príprave mladých ľudí na kariéru a učení sa o sociálnom podnikaní, aby mal mladý 18 ročný človek slobodnú voľbu a nasledoval to, čo ho skutočne baví a nemusel sa báť, či uspeje alebo ho niekto vyhodí z práce. Ale to je už iná téma …

13.Absolvujete podobné akcie aj v Anglicku?

Áno, niekoľkokrát do roka. Sú pre mňa zdrojom inšpirácie, kontaktov a prieskumu. Dôležité je však nezaspať na vavrínoch. Semináre nás zväčša „nabudia“, ale výsledky začnú prichádzať až vtedy, keď sa odvážime ísť do akcie a zrealizovať to, čo sme sa tam naučili a na čom nám záleží.

14.Môžete odporučiť našim čitateľom nejaké zaujímavé knihy. Knihy, ktoré Vás výrazne ovplyvnili, poprípade tie, ktoré ste čítala v poslednej dobe.

Môžem odporučiť tri knižky.

Kim Kiyosaki – Bohatá žena (Rich Woman) kniha o investovaní pre ženy. Knižka ma inšpirovala prehodnotiť môj vzťah k peniazom v podnikaní a investovaniu.

Paulo Coelho – Alchymista, ktorý mi pomohol pri hľadaní svojho pôsobiska a domova. Je to inšpirujúci príbeh pastiera, ktorý nasledoval svoje vnútorne volanie…ale viac neprezradím …

Malcolm Gladwell – Bod Zlomu (The Tipping Point) táto knižka mi skutočne otvorila oči, čo sa týka spôsobu, akým sa vo svete vyvíjajú a ovplyvňujú udalosti. Je o malých príčinách s veľkými dôsledkami. Ak chcete zmeniť svet, táto knižka je potrebná, aby ste pochopili pravidlá formovania sociálnej epidémie a ako premeniť myšlienku alebo produkt na „vírus“, ktorý sa stane najnovšou novinkou ..

Poznámka: Kniha „Bohatá žena“ je vypredaná

15.Posolstvo pre čitateľov www.pozitivnemysliet.sk

Žiadny lektor, mentor alebo spíker vám nedá odpovede, ktoré hľadáte. Pomôžu vám odkryť AHA momenty, ukážu vám postupy, zdieľajú svoje skúsenosti a príbehy, motivujú, podporia vás na vašej ceste ale … Odpovede a svoj kľúč k spokojnosti si môžete vyrobiť len sami. Nedá sa kúpiť.  Máte ho ukrytý vo svojom srdiečku, ľuďoch a svete okolo vás. V živote môžete získať viac peňazí, viac titulov a úspechov, ale to čo vám ubúda je váš čas. Zdravie, ľudia a čas sú tým najcennejším, čo v živote máte. Ak večer zaspávate, dokážete si úprimne zodpovedať otázku „Som šťastný a spokojný s mojím dňom? Strávil som ho s ľuďmi, ktorých mám rád? Robil som to, na čom mi záleží? … “ Nežite podľa vzorcov druhých ľudí, nájdite si ten svoj vlastný „kľúč ku šťastiu“.

Ďakujem. 🙂

Viac informácii:

http://adrianak.uk/

https://www.facebook.com/Zero-to-dream-job-1605903739699993/

Adriána Košovská a Miroslav Zaťko – Stretnutie 2017