Rozhovor so Slavomírom Môcom

Článok bol aktualizovaný 31.7.2020

Koncom roka 2017 som organizoval sériu prednášok o pozitívnom myslení v Nitre. Zúčastnil sa ich aj milý pár z Martina. Manželia Slavomír a Katka Môcovi. Neskôr sme si so Slavomírom začali písať a mne to v mnohom pripomínalo moje začiatky. Veľmi milo ma prekvapila jeho správa, ktorú som dostal 21.12.2017 a v ktorej ma okrem iného požiadal o „nejaký dobrý tip“ na knihu pre jeho 11-ročnú dcéru. Verte mi, že nemám väčšiu radosť, ako keď prebudení rodičia začnú viesť svoje deti k sebapoznávaniu. Odporučil som mu trilógiu o Sáre od Esther Hicks, ktorú som sám čítal.

Takto začína predslov k novej knihe na slovenskom trhu „Chuť snov“ od Slavomíra Slavia Môca, ktorý som mal tú česť napísať. Ďalej v ňom popisujem, ako mi po prvýkrát povedal o svojej túžbe napísať knihu, o našich telefonátoch i o pozitívnom myslení.

1.Slavo, dovoľ mi ešte raz ti aj touto formou pogratulovať k tvojej prvej knihe. Good Job. 🙂

Ďakujem z celého srdca. Je to pre mňa zhmotnený veľký sen, ktorý som mal.

2.Kniha ti vyšla a do distribúcie išla koncom mája 2020 . Podel sa o tvoje pocity, keď ti prišiel prvý výtlačok domov a  možno i súčasné s odstupom času?

Je to neopísateľný pocit, keď po všetkých tých úpravách (textu, obálky, zalomenia knihy…) držíš v rukách vlastnú knihu. Od prvého písmena až do konkrétnej podoby knihy ubehlo skoro dva a pol roka, takže moja radosť sa stupňovala a neprestala ani prvým výtlačkom, ktorý som držal v ruke. Kniha je v ponuke relatívne krátko a aj za súčasnej situácie, kedy trh s knihami stagnuje som rád, že „Chuť snov“ prišla na svet. Mám ohlasy na príbeh a teší ma, že sa cesta hlavného hrdinu za poznaním, čitateľom páči.

3.Vráťme sa na začiatok. Písal si v škole rád slohy? 🙂 Kde sa to celé začalo, kedy sa zakorenila tá prvá myšlienka napísať knihu?

🙂 rád. Už od svojich školských čias píšem rôzne básničky, ale myšlienka napísať knihu vo mne skrsla v jedno ráno. Musel som si hneď sadnúť za počítač a písať, lebo prvé vety nabiehali veľmi rýchlo. Odvtedy je písanie súčasťou mojich dní.

4.Už viac ako dva roky mám dopyt na poučné knihy s príbehom. Na spôsob „Mních čo predal svoje Ferrari“ od Robina Sharmu. Bol to od počiatku úmysel písať tento tip knihy?

Áno. Čítal som množstvo kníh s tematikou osobnostného či pracovného rozvoja a väčšina z nich je písaná formou „ak urobíte toto, získate toto“. Túžil som čitateľom priniesť motiváciu, inšpiráciu a odhodlanie, aby sa nebáli plniť si vlastné sny a to všetko som sa snažil zahrnúť do zaujímavého deja.

Slavomír Môc

5.Do akej miery si čerpal zo svojho života a svojich skúseností?

Môj dedo a moje prázdniny u starých rodičov boli jednou zo studnice, z ktorej som čerpal. Naučil som sa, že človek sa oveľa viac dozvie ak počúva zo zatvorenými ústami, a preto sa v knihe primiešali aj útržky zo života mojich priateľov a známych, ale najviac som čerpal z pokory budhistických mníchov, o ktorých som čítal.

…od prvého písmena po prvé mojkanie s reálne

vytlačenou knihou to bolo skoro dva a pol roka.

6.Nechcem veľa prezrádzať zo samotnej knihy, ale určitá časť príbehu sa odohráva v Rakúskych horách i v ďalekom Japonsku. Hlavne ma prekvapilo to Japonsko a popis niektorých výrazov, zvykov. Bol si tam, študoval si to?

Japonsko ako krajina je pre mňa a myslím, že aj pre veľkú časť čitateľov z našich končín stále neprebádanou a tajomnou. Pre mňa osobne je cestovateľský sen nazrieť do všetkých kútov tejto krajiny a keďže viem, že moje myšlienky tvoria moju realitu, zameral som myšlienky na Japonsko, jeho kultúru, osobitosť. Je to veľmi starý národ, ktorý je podľa mňa v harmónii s tisícročnými tradíciami a rozvinutým životom súčasných veľkomiest. To je dôvod prečo som sa začal o Japonsko zaujímať hlbšie.

7.Vráťme sa k samotnej tvorbe, aby sme dali čitateľom, ktorí uvažujú o tom, že napíšu knihu nejakú predstavu ako to prebieha. Aký bol časový úsek od napísania prvej vety až do mementu, keď si držal prvý výtlačok?

Spomenul som, že od prvého písmena po prvé mojkanie s reálne vytlačenou knihou to bolo skoro dva a pol roka. Keď som vo februári 2018 začal písať, dal som si za cieľ knihu dokončiť do konca januára 2019. Nakoniec som poslednú bodku urobil niekedy v apríli 2019. Je dobré, keď ste tak dlho spojení s dejom, dať si od neho na pár týždňov, možno aj mesiacov voľno. Potom som sa ku knihe vrátil, prečítal, niečo zmenil, vypustil, doplnil. Knihu som dal skontrolovať úžasnej korektorke Zuzke a po jej zhodnotení opäť prečítal, niečo zmenil, vypustil, doplnil. Vtedy som oslovil Eriku Jarkovskú z vydavateľstva Enribook, ktorá mi rýchlo vysvetlila, že to bude ešte dlhší proces ako som si predstavoval ja :-). Vďaka nej som knihu čítal a čítal, opravoval až do finálnej podoby. Keď sa to tak vezme, jeden rok trvali všetky prípravy od dopísania knihy až do jej vydania.

…do posledného dňa som knihu upravoval.

8.Keď si začal, mal si nejaké informácie ako funguje slovenský knižný trh, distribúcia a všetko čo k tomu patrí? Alebo si len začal písať a prišlo to všetko postupne?

Nemal som žiadne informácie. Všetky som získal až postupne. Bol som len odhodlaný písať. Som človek, ktorý sa veľmi rád riadi intuíciou, a aj v tomto prípade to bolo intuitívne písanie. Keď som mal pocit, že je kniha napísaná, začal som hľadať spôsoby, ako ju priniesť ľuďom. Musím ešte uviesť, že okrem Zuzky a Eriky si mi bol veľkou oporou pri písaní ty Mirko. Tvoje cenné rady, ktoré som dostal ešte v priebehu písania mi nesmierne pomohli. Ďakujem.

ĎAKUJEM 🙂

Chuť snov – venovanie

Chuť snov – záver predslovu. Miroslav Zaťko

9.Máš zrátané koľkokrát si ju pri tvorbe prečítal a koľkokrát opravoval?  Verím, že kniha by mala vychovávať. Ako to bolo s gramatikou?

Viem na čo narážaš s tou gramatikou, lebo si mal možnosť prečítať si príbeh ešte pred korektúrou 🙂 Písal som a snažil sa zachytiť všetko čo mi duša pošepla. Gramatiku som nechal na korektorku a podľa rekcie, ktorú som si mal možnosť od nej prečítať, si tú úpravu textu naozaj užila 🙂 Nemám presne spočítané koľkokrát som knihu čítal, lebo vždy keď mi okolnosti nedovolili písať deň čo deň, musel som sa k príbehu vrátiť. Vtedy som prečítal predchádzajúcu kapitoly a snažil sa nadviazať na dej. Týmto spôsobom som knihu prečítal najmenej trikrát ešte pred úpravami. Počas úprav to bolo ešte viac. Dokonca aj po úprave od korektorky som vyškrtal časť textu, takže do posledného dňa som knihu upravoval.

10.Ozaj ako zareagovali tvoji najbližší, keď si prišiel s tým, že napíšeš knihu. Manželka, deti, ale aj tvoji kolegovia, keďže viem, že pracuješ v štátnej správe?

Manželka ako jediná vedela od začiatku, že píšem knihu. Potom sa to dozvedeli deti, keď ma videli stále za notebookom, ale ďalej som to nerozširoval. Až keď bolo jasné, že kniha uzrie svetlo sveta, začali sa o nej postupne dozvedať moji blízky, kamaráti a spolupracovníci. Jedna reakcia spája všetkých, ktorí sa dozvedeli, že som napísal knihu – „prekvapenie“ 🙂

11.Prečo si sa rozhodol pre vydavateľstvo Enribook? Ako prebiehala spolupráca? 

Nemal som žiadne informácie čo všetko je potrebné urobiť pre to, aby si držal v ruke vlastnú knihu. Prvé info prišli od teba a potom pomohol internet. Tam som našiel aj jedno netradičné vydavateľstvo Enribook. Zavolal som Erike Jarkovskej, oznámil jej, že som napísal knihu a chcel by som ju vydať. Ja som bol totiž od začiatku rozhodnutý, že ak ju neprijme žiadne vydavateľstvo, vydám ju na vlastné náklady. Toto vydavateľstvo je v podstate spojka medzi autorom a čitateľmi. Po dohode, že knihu vydám práve v danom vydavateľstve som poslal môj rukopis na kontrolu (viackrát ho opravil), dohodli sme spoluprácu a všetko ostatné už zabezpečovala Erika Jarkovská, ako majiteľka Enribook. Spoločne sme vybrali obálku, dohodli formát, tlač a vďaka nej, je kniha vo všetkých kníhkupectvách. Osobný kontakt nám prerušila doba covidová, preto sme všetko riešili mailami a telefonátmi.

12.Mám dve pochvaly. Prvá pochvala sa týka obalu knihy. Veľmi pekná obálka. Fakt super.  Druhá pochvala sa týka propagácie knihy pred vydaním. Originálne. 

Ďakujem. Ďakujem. Za obe pochvaly. K obálke musím spomenúť, že keďže som bol od začiatku presvedčený, že si všetko ohľadne knihy musím urobiť sám, dohodol som spoluprácu s jednou úžasnou ilustrátorkou Lucy Bumpkin, ktorej som poslal popis príbehu a ona mi nakreslila podobu možnej obálky. Pri tvorbe finálnej obálky knihy som dal na radu Eriky Jarkovskej, s ktorou sme spoločne vybrali iný obrázok a ten sa stal súčasťou obálky. Výhoda spolupráce s Enribook je aj v tom, že už nemusíte hľadať ďalších ľudí, ktorí by vám zalomili text, vytvorili obálku, vytlačili knihu. To všetko zabezpečuje práve Enribook a tak to bolo aj so samotnou obálkou. Ja som len potvrdil, že je ako stvorená pre knihu. Pred vydaním knihy som sa rozhodol zapojiť do kampane prostredníctvom stránky Startlab.sk, aby som získal aspoň časť financií potrebných na vydanie knihy. Nastavil som sumu 1110,-€ a som veľmi vďačný, že sa ľudia odhodlali a prispeli na vydanie knihy. Odmenou im bola samozrejme kniha, ale ako bonus som dal vyrobiť perá a originálne záložky, či tričká. Predlohou k nim bola už spomínaná ilustrácia od Lucy. Bolo by škoda, keby taký obrázok ostal v zabudnutí.

Chuť snov – obálka

13.S odstupom času, urobil by si niečo inak?

Priznám sa, že nie. Všetko je presne tak, ako má byť. Ak som aj urobil nejaké chyby, je lepšie sa z nich poučiť a nerobiť ich ďalej. Ony by sa tak či tak vrátili.

14.Predstav si, že tento rozhovor číta niekto, kto chce napísať prvú knihu. Potom ti zavolá a opýta sa ťa: „Slavo daj mi prosím 5 zásadných rád?“ Čo by si odpovedal?

Píš, píš, píš, píš, píš. Všetko ostatné sa začne pred tebou otvárať postupne. Keby predsa len naliehali, poradil by som im, aby sa na text pozrel aj niekto nezainteresovaný. Poznáme to z talentových šou, že ľudia z najbližšieho okolia nemajú guráž povedať, že je niečo na prd. Tiež by som im poradil, aby boli trpezliví, tvorba knihy je naozaj dlhý proces.

15.Kniha vyšla v čase Koronakrízy, ktorá zasiahla jednotlivcov, rodiny, spoločnosti i celú krajinu. Ostali sme doma, menej sme sa stretávali – bol väčší priestor na čítanie kníh. Všetko zlé je na niečo dobé. A keď sme už pri „kríze“, ako si to prežíval ty?

Mňa toto obdobie zasiahlo v čase pred dokončovacími prácami na knihe. Mal som možnosť zostať doma a po večeroch som intenzívne čítal, analyzoval, prepisoval. Pre mňa to bolo veľmi plodné obdobie, a keď sa obzriem späť, som vďačný, že to všetko prišlo práve vtedy.

16.Určite to malo vplyv aj na krst knihy, ktorý si plánoval. Presúvaš ho na iný termín alebo to už neriešiš?

Nikdy nehovor nikdy. Chcel som sa stretnúť so všetkými, ktorí mi pri vydaní knihy pomáhali a rád by som krst zorganizoval. Momentálne je to v rovine úvah, ale stále verím, že budem môcť poslať knihu do sveta aj oficiálne pokrstenú.

Slavomír Môc

17.Kniha je v predaji prvé dva mesiace. Akú spätnú väzbu dostávaš?

Čítal som recenzie od „knihomoľov“ a prichádzajú mi správy aj od čitateľov. Vo všeobecnosti sa kniha ľuďom páči, a to je pre mňa ako autora výborná správa.

Snívajte vo veľkom.

Plňte si svoje sny a užívajte si každú chvíľu.

18.Slavomír Slavio Môc. Autor knihy Chuť snov alebo autor kníh? Chceš pokračovať? Chytilo ťa to, alebo prvá bude zároveň posledná?

Písanie je už súčasťou mojich dní. Námety pribúdajú až tak, že mám rozpísané rovno dve knihy :-). Kedy a či potešia ľudí, je zatiaľ otázne. Verím, že „Chuť snov“ je kniha, ktorá to odštartovala.

19.Na záver môjho príhovoru som uviedol: „Z celého srdca prajem tvojej knihe, aby dosiahla také rozmery ako spomínaný „Mních čo predal svoje Ferrari“, „Boh cestuje vždy inkognito“, alebo „Muž, ktorý chcel byť bohatý.““ S touto alebo ďalšou knihou máš nejaké sny?

Bol by som rád, keby kniha kolovala medzi ľuďmi a tí pri jej čítaní nabrali odvahu začať si plniť svoje sny a túžby. Mojím snom je priniesť prostredníctvom príbehov ľuďom radosť, ale aj zamyslenie a uvedomenie si, že sa dá žiť naplnený život v každej oblasti.

20.Čo čítaš aktuálne ty? Poprípade odporuč našim čitateľom knihy, ktoré sa páčia tebe alebo ťa výrazne ovplyvnili? (tu vložím foto kníh)

Blízke sú mi všetky knihy Esther Hicks. Pre mňa sú najviac top knihami „Posolstvo od protinožcov“ od Marlo Morgan a „Chatrč“ od William Paul Young a všetky série „Rozhovorov s Bohom“ od  Nealea Donalda Walscha. Momentálne čítam knihu autorky Gabrielle Bernstein „Vesmír vám kryje chrbát“, ale tých kníh, ktoré sa mi páčia je podstatne viac.

21.A teraz naše milé, malé pravidlo. Máš možnosť povedať akékoľvek posolstvo čitateľom stránky www.pozitivnemysliet.sk

Snívajte vo veľkom. Plňte si svoje sny a užívajte si každú chvíľu. Buďte sami sebou a vedzte, že v každej situácii máte možnosť sa rozhodnúť ako ďalej. Niekto vás povzbudí, niekto okríkne, ale tú cestu si budete musieť prejsť tak či tak sami. Nech vás napĺňa každý krok.

Ďakujem.

Slavomír Môc – FACEBOOK „Skvelý život“

https://www.facebook.com/skvely.zivot/